erb

Podrečany




Obec leží na severnom okraji Lučenskej kotliny, v nadmorskej výške 210 - 236 m, na brehoch Krivánskeho potoka. Je vzdialená 11 km od Lučenca, s ktorým je spojená vlakovou aj autobusovou dopravou. Nachádza sa tu predajňa potravín, dva hostince i pošta.

Chotár obce patrí medzi najstaršie osídlené lokality Novohradu. V okolí sa nachádza popolnicové pohrebisko z mladšej doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o Podrečanoch je z roku 1393. Počas nasledujúcich storočí patrila obec majiteľom Divínskeho panstva. Obyvatelia Podrečian sa zaoberali poľnohospodárstvom - pestovaním obilnín, chovom statku a oviec. Z remeselníkov tu boli hrnčiari a obrábači dreva, zhotovovali sa tu sudy, kolesá, taligy, vidly, šindle, dosky... Začiatkom 18. storočia sa zemepánom obce stal kapitán Rákoczyho vojska Andrej Török, ktorý neskôr založil vlastnú fabriku na výrobu fajok. Známym výrobcom čiernych hlinených fajok bol učiteľ a dedinský notár Juraj Krčiaško. Fajky z Podrečian, známe v zahraničí, získali v roku 1845 na medzinárodnej výstave vo Viedni "vysoké ocenenie".

V roku 1835 v Podrečanoch pôsobil ako vychovávateľ Michal Miloslav Hodža, spisovateľ, národný buditeľ, filológ a kňaz.

V roku 1878 panstvo Podrečian prevzala rodina Kuchynkovcov, ktorí postavili nový kaštieľ v secesnom slohu, inšpirovaný francúzskym vzorom a zakomponovaný do prírodno-krajinárskeho parkového interiéru. Kaštieľ dokončený v roku 1893 a prestavaný v 20. storočí, je kultúrnou pamiatkou a dominantou Podrečian. Do roku 1992 slúžil ako depozit Novohradského múzea v Lučenci, v súčasnosti je reštituovaný. Posledné roky svojho života, od roku 2003 do roku 2007, v kaštieli bývala známa spisovateľka Hana Ponická.

Druhou kultúrnou pamiatkou v obci je „Rímskokatolícka kaplnka najsvätejšej trojice“. Je to jednoloďová baroková stavba z 18. storočia. V nej sa nachádza neskorobarokový organ z konca 18. storočia.

Treťou kultúrnou pamiatkou v Podrečanoch je klasicistický „Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania“. Bola to pôvodne kaplnka, rozšírená v roku 1836, zbúraná v roku 1862, nový kostol sa staval v rokoch 1863-1866.

Podrečany majú aj banské tradície. Táto činnosť sa spomína už v rokoch 1854. Magnezitové ložisko Podrečany bolo objavené v roku 1952 pri prieskume starých banských prác, ktoré boli zamerané na výskyt železitých okrov. Najväčší rozmach dosiahla ťažba železa v rokoch 1914 až 1918. Od roku 1956 sa tu ťažil magnezit a ako druhoradá surovina sa tu nachádza oker a dolomit. Celková dĺžka magnezitového ložiska je 1300m a šírka 300m. Ložisko sa od roku 1960 ťažilo veľkým povrchovým lomom a prešlo sa na podzemné dobývanie. Lokalita získala mineralogickú slávu vo svete za nádherné drúzy kryštálov aragonitu. Kryštály dosahovali dĺžku až 40cm. Aragonity z tejto lokality sú považované za najkrajšie na svete a sú ozdobou mineralogických zbierok každého významnejšieho múzea. Okrem aragonitov sa vyskytli i kryštály dolomitu do veľkosti 5cm.

Ťažobná jama na magnezit sa od roku 1998 postupne zaplavuje spodnou a povrchovou vodou, čím sa vytvorilo jazero o výmere 10 ha. Jazero má čistú, údajne pitnú vodu a jeho hĺbka dosahuje cca 40 m. Magnezitová baňa takto už úplne zrástla s okolitou prírodou a bude určite lákadlom pre turistov.

* fotografie boli zverejnené so súhlasom obce Podrečany